Mau irmon i bon irmon

Le bon et le mauvais frère

​Un ves, tinha un snhor, el tinha dos fidj. Ma, es dos fi k’es snhor tinha, es tava andá te dzefiá kunpanher. Es éra inimig d’kunpenher.

Enton, un éra konsidród un mau irmãu, i ot éra konsidród un psoa kon muita konprensãu, amig d’todus. I es bon irmon n-dava gordá es mau irmãu pa nada dest mundu, purk el éra konsidród un psoa dzarientód, un psoa k’tava andá a-márjen de lei, senpr te fezê família vergónha. Es bon irmon ben rzolvê agora… ben rzolvê po-l pe tras, uk’ker dzer k’pe el ja el n-éra mes se irmon.

Te kontsê k’es gaj tinha un bokód d’emig. Ma, un día el kris ben fezê próva kual k’sería m’lhor: sería un mau irmon ou un bon emig? Un día es bon irmon rzolvê matá un txuk, el po-l na mei d’sala, el kubri-l kun lensól, el txma un emig, un gaj k’el tava konsidrá se m’lhor emig, el dze:

 ̶  O emig, já N fezê un dsgrasa… já N matá un psoa… Un kre ben spiá s’bo te be jde-m interre-l denx plemanhá ben sed, pamod otrided t’ben tma kónta d’mi!

Es gaj dze:

 ̶  Oiá, mi nes koza esin, mi n-de gostá d’pertsipá ne es… E m’lhor bo spiá ot psoa!

Es gaj de-l kósta, el bai. Nuentant, es gaj kumsá d’ba t’konversá ma ses emig ne rua. Es gaj txma mes un emig d’seu, el dze:

 ̶  Já N fzê krim… un ta t’ben falá ma bo p’oiâ s’bo tava jda-m rzolvê es situason d’mod es n-be po-m ne kedeia!

Es gaj dze-l mesma koza. El dze:

 ̶  Oiá, mi n-de pertsipá nes koza lasin... pork’e, snon, dpos enton un te pasá pur ser un asasin.

Enton, es gaj k’éra konsidród un bon psoa, txma uns sink, seis psoa k’éra sis emig d’peit, tud óra es tava stód na farra, ta ba pa boi d’junt i, nes mument, tud es te de-l kósta, pamod es dze k’es n-dava jde-l ba rzolvê kel prublema d’kel krim.

Dpos, enton el dze:

 ̶  Okei, enton ultma elternetiva k’te resta-m, e nhe irmon… ma, mi ma el no ten mau r’lasionament! Mi n-d’sebê uk’e k’un te fezê…

Bon, el pensá un bokód, el dze:

 ̶  Un ten k’be txme-l.

El bei ne se irmon, el dze:

 ̶  O irmon, ba dxkulpe-m, bo sebê no ten nos dzavénsa… mas já N fzê un krim! A matá un psoa, un ta t’ben oiá s’bo ta be jde-m interra-l, dentx k’otrided tma fé.

Enton, se irmon k’el ta konsidrá mau irmon, dze:

 ̶  O irmon, ka ten problema!... No ranja pá ma inxada rapd, no be interrá es psoa… A bo sebê e un segred k’te fka entre nos dos, purk, snon, es te po-b ne kedeia, no ten fka k’nos femila mantxód, ets.

Ma, nes mei-tenp, es gaj k’éra konsidród sis emig, ja tinha be txmód otrided. Kond otrided txga, es dze:

 ̶  No uví dze k’bosê matá un psoa i, ja no ben po osê li a-márjen de lei… No kre oiá ukí k’bosê fezê!

El dze a kes snhor:

 ̶  Ola-l la ne mei d’sala… Busis dskbri-l, busis oiá!

Kond es dskbri-l, éra un txuk k’tava la matód.

I enton otrided dze:

 ̶  Purk’e k’bo fzê is?

El dze:

 ̶  Un tava te rpará kual k’seria m’lhor!... Seria un mau irmon ou seria un bon emig?...

Agóra el oiá k’ el n-dinha emig d’fakt, el rzolvê pdi se irmon dskulpa, pdi-l perdãu pa tud kes dzavénsa k’es tinha vivid n’altura, el passa ta konsidrá se irmon, mesmu mau irmãu, mas un irmon k’guerde-l i k’podría salva-l dun situason, nun mument difísil.

Kon is, stória kabá. Ma grend t’be panhá, ma piknin t’be marrá, spetin ólt móda bóx, spetin ólt móda riba!